Uniting handsRoman Turcel Tvorba Výstavy Z tlače Fotogaléria SlovenskyEnglish

 
 
> Washington

Týždenník SLOVENKA /30/ 22. -28. júla 2002
Predsa je výrazný, na plátne i na koži

The aRT - umenie a slovná hračka je v názve výstavy Romana Turcela v Prievidzi. Výtvarník trávi svoj tvorivý život prevažne v regióne hornej Nitry. Obrazy, ktoré maľuje majú typický rukopis, s výnimočným zmyslom pre farby a svetlo. Neplytvá červenou, nerozhadzuje žltú, nemrhá oranžovou a predsa je výrazný. Pretože vie! Maliarstvo je pre neho spôsob života. Ako hovorí maliar, veľa času trávi v samote, v ktorej na plátno premieta duchovný svet. Vo svojej tvorbe práve znázorňuje námety čerpajúce z najhlbšieho podvedomia, veci, ktoré plynú okolo nás, a my ich nevnímame. Jeho pohľad je futuristický a cítiť z neho odkaz pre súčasnú generáciu.


Týždenník ŽIVOT - každý týždeň populárni ľudia, príbehy a zaujímavosti /29 / 15.7.2002
*Dočolomanský sa "oťapkať" nenechal*

Mladý slovenský umelec Roman Turcel (28) sa rád hrá s umením aj so slovami. Svoju poslednú výstavu nazval "The aRT" (art ako umenie, RT ako iniciály jeho mena). Na vernisáži umelec, ktorý je takmer samoukom, "oťapkal" svojimi rukami všetkých naokolo, aby tak vyjadril, že dielo rúk zanecháva svoje stopy všade, na každom človeku. Výstavu otvoril populárny herec Michal Dočolomanský (60), ktorý vlastní viaceré Turcelove diela. "Oťapkať" sa však nenechal. Pri pohľade na jeho oblek by bolo zbytočné pýtať sa, prečo...


Pravda / Sobota 29.júna 2002
* FAREBNÉ OSLOVENIE Z PRIEVIDZE*

Výtvarník Roman Turcel býva v Prievidzi, ale podnecuje výtvarný život celej Hornej Nitry. Darí sa mu aj upriamiť pozornosť významných osobností na túto oblasť. Na jeho vernisáž v penzióne Benedikti prišiel aj Michal Dočolomanský, aby výstavu otvoril. Michal Dočolomanský už predtým videl Turcelove veci na výstave v Bratislave a natoľko sa mu prihovorili, že si u mladého výtvarníka objednal obraz. Na súčasnej výstave nazvanej The aRT, predstavuje Roman Turcel cyklus prác, na ktorých dominujú ruky. "Už keď si s niekým podávate ruku, vymeníte si určitý signál, energiu. Spoznávate sa. Ruky o človeku veľa povedia. Moje obrazy, to sú gestá, ktoré vyjadrujú pocity. Ruka je symbolom človeka. Chcel by som, aby divák cítil dotyky rúk na tele, aby boli dráždivé a naliehavé." Na vernisáži sa to doslova realizovalo: Na prítomných modeloch boli odtlačky maliarových rúk.
Roman Turcel, jemný, filozofujúci, ale aj zdravo iniciatívny výtvarník, je členom umeleckého zoskupenia Galery fon Art. Spolu s kolegami sa usilujú rozprúdiť výtvarný život Slovenska aj mimo Bratislavy. Dá sa to? "Prievidza je síce malé mesto, ale neďaleko sú kultúrne Bojnice, a vôbec, žijeme v kotline, ktorá poskytuje vzácne meditatívne tvorivé ticho. Pre mňa je to teda dobré miesto. Mám Prievidzu rád, sú tam ľudia, ktorých milujem. Chceme sa však presadiť aj mimo nášho regiónu." Dominantný obraz poslednej Turcelovej výstavy má názov ICON a znepokojujúco sa vyjadruje k otázkam viery: "Mám totiž pocit, že čoraz viac ľudí sa modlí skôr ku krížiku ako k Bohu." Turcel hľadá maľovaním skutočné hodnoty a božské posolstvá.
(hd)


Prievidzsko / 22.júna 2002 / 25.týždeň/2002
* TELO, RUKA A TRETIE OKO*

V penzióne BENEDIKTI v Prievidzi sa 6. júna 2002 uskutoční vernisáž výstavy obrazov Romana Turcela s titulom "The aRT". Tak som šiel. Podmanivá a snivá hudba L. Armstronga a rukami pomaľované telá mladých ľudí, zapaľujúcich sviečok do ticha stien s mnohovravnými obrazmi. Prievidzská hviezda Veronika Bošjaková s francúzskym songom, herec Michal Dočolomanský, vzácny hosť otvárajúci výstavu a vy všetci. A Roman Turcel. Mladý prievidzský výtvarník, grafik a galerista, frontman Galery fon Art. Čo ponúka? "Zopár obrazov, poväčšine plátno, nové diela. Hlavne pocity, pohľady na bežné veci, gestá, trochu mistiky a cez to všetko bezbrehá energia". O dva dni sa len tak nezáväzne rozprávame v jeho súkromnom byte-ateliéri o umení, živote a tak. Pocity po vernisáži? "Snažili sme sa navodiť atmosféru, aby bol človek schopný cítiť". Kto prišiel, cítil. "Umenie netreba ľuďom nútiť. Vždy ide len o plochu, farba a dynamika to dopĺňa". Umiestnenie ateliéru pôsobí pochmúrne, no jeho útroby hneď prvým dojmom uvoľnia telo i dušu. Atmosféra? "Nie vždy sa dá tvoriť a niekedy až po čase prídem na to, čo som tým chcel asi povedať, čo to evokuje. Hluchý čas neznásilňujem". Nie vždy a každý pochopí, čo chcel autor dielom povedať. "Nemám rád, ak sa niekto snaží pôsobiť veľmi vážne a vysvetľovať umenie. Umenie a moje obrazy sú v prvom rade o pocitoch". I ja cítim farby a pohyb z Romanových obrazov, ktoré ma tu obklopujú. A čo ľudia? "Ľuďom treba povedať, aby nemali strach, aby sa odpútali od zeme. Sami sa hráme a to je zaujímavé". Naozaj zaujímavé. Veď už samotný názov výstava aRT je zložený z dvoch častí. V "a" je ukryté umenie, "RT" je slovná hračka s iniciálmi autora. Zámer? "Hra a zhoda náhod". Recesia? "Umenie". Michal Dočolomanský pri otvorení výstavy povedal aj niečo v tom zmysle, že hudba opíše to, čo slovo nedokáže. A to isté vychádza aj z Romanových obrazov. Čím teda autor rozpráva? "Telo a ruka. Ruka je symbol, neviem si predstaviť nič lepšie". Rečou tela dokáže ukázať dušu. "Chcem zachytiť pocity bez obmedzenia, preto používam málo konkrétnych prvkov, ktoré obmedzujú". Aj samotný názov Galery fon Art je vlastne hra so slovami. A moderný prístup. "Máme snahu vyniesť galérie do ulíc, medzi ľudí, ktorí hľadajú obohatenie". Všetky tri prievidzské galérie - penzión Benedikti, Café 2000 pod Priorom i kníhkupectvo EZOP takto ponúkajú viac chodov pre nasýtenie duše. "Pôvodným zámerom Galery fon Art bolo spropagovať moderné výtvarné umenie na Hornej Nitre". Zámer zostal, i keď teraz prenikajú aj na väčšie fóra v rámci Slovenska. A to je pre propagáciu z môjho pohľadu dobré. "Ak sa nám podarí ľudí oslobodiť a otvoriť im tretie oko, potom budeme radi." V penzióne Benedikti v Prievidzi do 7. júla 2002 trvá výstava obrazov Romana Turcela s titulom "The aRT". Tak tiež choďte.
(Erik Kližan)


Prieboj / 17.júna 2002 / 25/2002
* HRA NA ŽIVOT? HRA NA VŠETKO...*

IVONA VOJTÁŠOVA

"Ktosi múdry povedal, že hudba je medzinárodným jazykom, spájajúcim ľudí bez rozdielu rasy či vyznania. Vari nebude neskromne znieť paralela tejto myšlienky na tvorbu môjho mladého priateľa, výtvarníka Romana". Dovolili sme si parafrázovať slová Michala Dočolomanského, ktoré zazneli z jeho úst v úvode vernisáže obrazov Romana Turcela, ktorá sa uskutočnila začiatkom júna t.r. v priestoroch penziónu Benedikti v Prievidzi. Titul výstavy "TheaRT", vyjadrujúci spojenie umenia s jeho iniciálkami, je pre autora príznačný vo svojej originalite a nekonformnosti. Roman ako idealista s energiou a túžbami touto výstavou oslavuje i oslovuje výtvarné umenie. To je to jediné, čoho sa nikdy nedokáže nasýtiť.
Roman Turcel - ani nie tridsaťročný výtvarník, grafik a galerista maľuje už od svojho detstva. Samostatne vystavoval v galériách v Prievidzi, v Bojniciach či v Gallery Café Gremium v Bratislave. Zainteresovaní sa s Romanovou tvorbou stretli aj na súťažných prehliadkach v Trenčíne, Dubnici nad Váhom a Bratislave. Jeho obrazy nepatria ku klasickej portrétnej tvorbe či krajinomaľbe. Svojou výpovednou hodnotou sa dajú prirovnať k nevysloveným myšlienkam. K myšlienkam prúdiacim hlavou mladého filozofa a uctievača všetkých hodnôt, skrývajúcich sa a vychádzajúcich z najhlbších zákutí ľudskej duše. Roman nemaľuje svoje obrazy popisne, maľuje ich tak, ako to on sám cíti. Vo svojej tvorbe nepoužíva mnoho slov a predsa sú jeho obrazy presné a vypovedajúce. Jeho pocitom zodpovedajú aj farebné odtiene, Roman neplytvá červenou, nerozhadzuje žltú, nemrhá oranžovou a predsa je výrazný. Načo však veľa slov. Doprajte si vlastný názor. Dožičte si rozkoš hľadania a vstúpte aj vy do penziónu Benedikti, kde budú obrazy Romana Turcela na vás čakať ešte do 7. júla 2002.


international ExPRESS / 26.októbra 43/2001
*NEDOŽITÉ TRIDSIATINY*

Nie, našťastie nie! Roman Turcel žije! Iba sa ako dvadsaťsedemročný rozhodol osláviť tridsiate narodeniny dopredu, lebo vraj ktovie, čo bude o tri roky? A najmä v súčasnej politickej situácii. Nuž čierny humor...ale výtvarníci sú predsa trochu "strelení"... Roman Turcel oslavoval teda narodeniny a zároveň vernisáž svojich najnovších obrazov v Kaviarni Café 2000 v Prievidzi.
(jag)


časopis, ktorý inšpiruje MOMENT / 12.10.2001 / 41/
* TULENIE MLÁĎA*

Výtvarník Roman Turcel je zaujímavý človek - svoje tridsiate narodeniny oslavuje tri roky vopred! A nie hocako - výstavou obrazov Vystáva 30 v jednej prievidzskej kaviarni. S umením začínal ako samouk, postupne sa z neho stal surrealista, ktorý svoje myšlienky vyjadruje symbolmi. Všetko sa začalo v puberte: "Mal som problémy s vyjadrovaním, to, čo som chcel povedať, som teda nakreslil. K mojej izolácii prispelo aj to, že som vyzeral ako tulenie mláďa, " spomína Roman na časy, keď vážil sto kíl. Mal vtedy pätnásť rokov. Dnes na ňom už prebytočné kilá nenájdete. A ako sa mu podarilo schudnúť? " nebolo to cvičením ani diétami, jednoducho kilá z ničoho nič odišli." Kiež by to bolo u každého také jednoduché!
(Ic)


Prieboj / 24.9.2001 / 5/2001
* K CHUTNEJ KÁVE PATRÍ KÚSOK UMENIA*

Roman Turcel ako hostiteľ' privítal na (ne)oslave vlastných narodenín svojich blízkych, priateľov a známych a ponúkol im kúsok zo svojho pohľadu na svet a život v ňom.
Oslava života očami mladého prievidzského výtvarníka Romana Turcela
IVONA VOJTÁŠOVA

Už pred niekoľkými mesiacmi ožili niekdajšie výkladné priestory obchodného domu Prior v centre. Už pred niekol'kými dňami ožila jedna z nich, kaviareň Café 2000, vd'aka skromnej galérii obrazov z tvorby mladého prievidzského výtvarníka Romana Turcela.
Tak ako sme už na stránkach Prieboja informovali, vernisáž výstavy, ktorá sa v príjemnej spoločnosti autorových priatel'ov a známych konala vo štvrtok 13. septembra (aj napriek povestnej trinástke nik z prítomných nezaznamenal žiadny rušivý moment), bola privátnou oslavou Romanových tridsiatich narodenín. Hoci... Roman v teň deň vlastne žiadne okrúhle narodeniny neoslavoval. Len sa nekomformným spôsobom pokúsil vytiahnut v ten vlahý podvečer ľudí z pohodlia vlastných príbytkov a ponúknuť im čosi zo seba. Dnes už s pokojným svedomím môžeme skonštatovat', že sa mu to podarilo. Jeho séria kolorovaných perokresieb, ktorú si návštevníci kaviarne Café 2000 môžu pozriet až do 12. októbra t.r., je od doterajšej tvorby mladého autora odlišná. Ako sám skonštatoval, vznikla v mimoriadne krátkom čase aj vďaka rozhodnutiu zmeniť podklad. Namiesto plátna totiž autor využil papier, čo malo vplyv na členenie i vrstvenie farieb jednotlivých obrazov. Séria vystavovaných výtvarných diel je vďaka týmto zmenám výnimočná farebnosťou a v porovnaní s ostatnou Romanovou tvorbou pôsobí ľahúčko a sviežo.
Roman, ktorého meno je neodmysliteľne späté s umením aj v súvislosti s činnostou prievidzskej Galery fon Art, sa zorganizovaním fiktívnej narodeninovej párty rozhodol spojiť príjemné s užitočným. Výstava jeho obrazov totiž určite pozitívne naladí a osvieži nie len gurmánov z oblasti umenia.


ŽIVOT - najčítanejší týždenník na Slovensku /31 / 20.7.1999
Vážil sto kilogramov a nevedel sa vyjadrovať

BOL SOM TULENIE MLÁĎA
FELÍCIA BORONKAYOVÁ, FOTO: RASTISLAV A. ŠORMAN

- Odmalička som mal problémy s vyjadrovaním. Tak som všetko, čo som chcel povedať, nakreslil. K mojej izolácii prispelo aj to, že som bol také tulenie mláďa. V pätnástich som vážil už sto kilogramov, na čom sa spolužiaci výborne zabávali, - predstavil svoje maliarske začiatky prievidzský výtvarník roman turcel (25).

Dnes by ste na ňom prebitočné kilogramy hľadali márne. Predtým v úsilí schudnúť týral svoje telo behaním a diétami. Až jedného dňa, keď si povedal: dosť, z ničoho nič zhodil pätnásť kilogramov a postupne spadli ďalšie. Zdá sa, že i nadváha môže byť užitočná. Čím menej bol s kamarátmi, tým viac kreslil a kopíroval obrazy starých majstrov. Tak ako Karel Gott aj Roman je samouk. Jeho umelecké vzdelávanie spočívalo v polročnom chodení do ľudovej školy umenia a samoštúdiu. Ostatné obstaral talent a život. Jeho umelecké zrenie dovŕšil odchod matky.
- Presne na moje pätnáste narodeniny si zbalila veci, vzala mladšiu sestru, s ktorou mám veľmi silné citové puto, a odišla. Ostali sme s bratom u otca. Matkin odchod spôsobil prevrat aj v mojej tvorbe. Začal som maľovať veci, ktoré ma trápili ( obraz sestry s čiernou ovcou), vyjadrovať svoj postoj k svetu.
Cítil, že má čo vystavovať.
Z Romana sa stal surrealista s osobitým symbolizmom. Mnoho jeho obrazov má po krajoch napísané myšlienky, odkazy. Ako každý mladý umelec pravidelne skúšal šťasie na súťažných prehliadkach, kde zbieral čestné uznania, a živil sa, ako sa dalo. V otcovej diskotéke bol raz biletárom, inokedy bufetárom či prevádzkarom. Roku 1996 mal prvú autorskú výstavu a vo februári minulého roku takú, - ... kde som sám cítil, že mám naozaj čo vystavovať. S priateľmi sme založili putovnú galériu a organizovali výstavy po celom Slovensku.
Takto sa dostali Romanove obrazy do bratislavskej umeleckej kaviarne Gremium. Úspech bol veľký. Riaditeľka sa vyjadrila, že prvý raz videla hostí, ako sedia a študujú vystavené diela. Najmä olej na plátne, obrazy impregnované lepidlami, moridlami, reliéfy dotvorené latexovými farbami, sprejmi a fixami, ktorými dokonca skicuje, čo mu mnohí kolegovia nevedia odpustiť. Roman dostal objednávky od ľudí zvučných mien - hercov, moderátorov i novinárov. Okrem volnej tvorby sa venuje reklamnej grafike.


international ExPRESS /8 /19.februára 1999
Plazenie múzy

Sympatický mladý muž roman turcel trávi svoj tvorivý život prevažne v regióne Hornej Nitry. Vo svojej tvorbe znázorňuje námety čerpajúce z najhlbšieho podvedomia, veci, ktoré plynú okolo nás, ale my ich často nevnímame. Jeho pohľad na svet je futuristický a cítiť z neho silný odkaz pre súčasné generácie, posolstvo o potrebe smerovania k vyšším životným hodnotám.

* Vaša tvorba pôsobí veľmi surrealisticky. Nestalo sa vám, že vás niekto podozrieval z obdivu k Salvatorovi Dalímu?
- Zatiaľ nie. Azda preto, že výrazové prostriedky, ktoré používam vo svojej tvorbe, sú veľmi osobné, ich prostredníctvom vyjadrujem svoje pocity, myšlienky a nálady. Na niektorých mojich obrazoch sa objavuje postava, ruka, čosi, čo je akoby moje. Prostriedok, cez ktorý sa vlastne vyjadrujem. Dnes sa ľudia snažia každého a všetko niekam zaradiť, zaškatuľkovať. Ja sa snažím všetky škatuľky vo svojom osobnom aj profesionálnom živote zrušiť.
* Nie je ťažké nepoužívať škatuľky v osobnom živote? Určite Vás poriadne rozladí, keď prídete domov a zistíte, že nie je navarené.
- Nerozladí. Chodím domov tak málo, ze mi to vôbec neprekáza.
* Ako vnímate obyčajný, každodenný život, pozeráte sa naň očami surrealistu alebo romantika?
- Život vnímam svojím vlastným pohľadom podľa toho, čo mi ponúka a ko sa ma dotýka. Všetko, čo prežívam, tak akosi preniká cezo mňa. Nápad a dielo, ktoré vznikne, je potom vyjadrením mojich zážitkov, pocitov a životného postoja.
* Pri svojej tvorbe pouzívate kombinované techniky. Čo tvorí ich podstatu?
- Základ vždy predstavuje plátno a olej. Priťahuje ma naturalita plátna, nechávam ju na obraze vyniknúť a dokresľujem naň rozmanité výjavy. Používam moridlo, riedidlo, nejaký sprej.
* Zohľadnujete pri výbere svojich námetov a techník aj komerčnú stránku maliarskej tvorby, alebo nie je pre vás dôležitá?
- Pri práci vždy posudzujem viacero aspektov, ale to zvažovanie, čo mi práca prinesie po finančnej stránke, prichádza ďaleko-ďaleko po vytvorení nejakého diela. V okamihoch, keď tvorím, nerozmýšľam nad tým, či sa mi dielo podarí výhodne predať, alebo nie. Niekedy mám pocit, že nemaľujem ja sám, ale akési moje druhá ja. Maľovanie je mojou drogou a ďalšou inšpiráciou, dám si svoju dávku a som spokojný. Keď som v pohode, nápady prichádzajú samy, ja som len akýmsi sprostredkovateľom, výkonným pracovníkom, posledným článkom, ktorý dopĺňa mozaiku. Keď maľujem nevnímam čas, vnímam čosi duchovné, niečo, čo stojí nad všetkým materiálnym. To, čo maľujem, vyjadruje môj pohľad na duchovný svet, ktorý nedokážem vo svojej tvorbe obísť. Niekedy som sám prekvapený, čo som vlastne vytvoril, akoby moju ruku viedol ktosi iný. No keď pracujem na diele, ktoré je zákazníckou objednávkou, vtedy zvažujem zákazníkove potreby a požiadavky a usilujem sa im vyhovieť čo najlepšie.
* Kde si možno pozrieť, prípadne kúpiť vaše obrazy?
- Naša súčasnosť veľmi nepraje modernému umeniu. Ľudia upredňostňujú skôr diela slovenských klasikov, Benku či Bazovského. Založili sme akúsi putovnú galériu Galery fon Art, a tak vlastne predstavujeme diela súčasných slovenských autorov po celom Slovensku. Usporadúvame aj výstavy, prvá sa volala Nepoznané svrbí, ďalšia Plazenie múzy. Túto našu činnosť zahaľuje tak trochu recesia, chceme ľuďom ponúknuť nekonvenčné prostredie spolu s príjemným rozptýlením, aby sa uvolnili a zabavili. Ľudia často vnímajú umenie ako čosi ťažko pochopiteľné, strnulé, preto sme sa rozhodli ponúknuť im niečo nové, netradičné...
Roman Turcel má dobrých nápadov a inšpiratívnych myšlienok skutočne nadostač. Dokazuje to svojoui tvorbou i životným postojom, ktorý má čo ponúknuť aj nám. A nemusíme byť ani veľkými znalcami umenia. V súčastnosti je v bratislavskej galérii Gremium otvorená výstava jeho diel s názvom - á 1999.
Ľubica Janeva, foto: Rastislav A. Šorman